Nikdy som si nemyslel, že moja cesta za zdravým životom začne tam, kde som sa každý deň cítil najlepšie, a kde som sa domnieval, že ma všetci majú radi takého, aký som. Hovorím o sociálnych sieťach, ktoré oplývajú motivačnými citátmi, prešpekulovanými videami z fitness sveta, a naoko dokonalými fotkami influencerov, či kamarátov. Vždy som im venoval príliš veľa času, a to aj napriek tomu, že som vedel, aké sú to povrchné nástroje.
Sebareflexia so zavretými očami
Celý život som bojoval s nadváhou, ktorú by som prirovnal k Ruskému kolesu. Raz som bol s váhou hore a necítil som sa vo „výškach“ dobre, no a inokedy som bol dole, kde som zotrval iba krátky čas.
Časom som sa zmieril s tým, že ak niečo nedokážem svojpomocne zmeniť, nemá zmysel premýšľať nad danými nedokonalosťami. Žil som svoj obyčajný život, až kým som v jeden deň nepridal na svoj instagramový príbeh fotku zo spomienok, kde som zjavne vyzeral chudšie ako v dané dni. Je jasné, že človek sa mení – iný účes, oblečenie, ale aj kilogramy.
Pravdupovediac som pôsobil veľmi odlišne. Mal som veľkú bradu, a v dôsledku pandemickej situácie som mal plné líca, keďže som nevidel zmysel v tom, že sa budem trápiť doma pri cvičení. Nič som neriešil, ale potom to postupne prichádzalo z každej strany.
Dokonalý svet Instagramu – najlepší priatelia, alebo žiarliví trollovia?
Moji followeri, ktorých pravdaže nepoznám, mi začali odpovedať na pridané fotky. Komentovali môj výzor v takej forme, že začali porovnávať moje staré ja so mnou (Fotky sú všade, takže som im to v podstate uľahčil).
Aj bez ich pripomenutia som sa necítil dobre, začínal som si to postupne uvedomovať, že by som mal schudnúť. V tom týždni som mal za sebou tri veľké fotenia, kde som počas jedného natočil propagačné video na môj osobný profil.
Keď som videl výsledné fotky, nedokázal som sa na seba pozerať. Všetko to, na čom som pracoval, mi padlo pred očami – a to na základe „chrobákov“, ktoré sa mi dostali do hlavy od cudzích ľudí.
Najväčší prelom nastal, keď som dostal správu od jedného chlapca z Maroka. Písal: „Schudni! Predtým si vyzeral lepšie...prestaň jesť, buď zdravý.“
Vždy usmievavý chlapec, ktorý stratil zmysel života
Som veľmi senzitívny a nedokážem sa na niekoho dlho hnevať, snažím sa byť s každým kamarát a pomáhať ako môžem.
Takýchto správ som dostal ešte oveľa viac. Snažil som sa to nejak spracovať, ale nedokázal som to. Dostal som sa do depresie.
Chcel som byť stále sám v tmavej izbe. Rozmýšľal som nad zmyslom života – prečo mám žiť, ak ma ľudia budú neustále posudzovať?
Nedokázal som sa ovládať. Začal som si ešte viac uvedomovať svoje nedokonalosti, pričom som zo stresu prestal jesť.
To všetko sa dialo v domnienke, že mi hladovka pomôže s rapídnym chudnutím. Nič z toho sa nestalo.
Instragram som však nevypol, stále som sa pozeral na svoje fotky a porovnával sa. Nikomu som nič nepovedal, aj keď si ľudia navôkol všimli, že som bez nálady.
Aj keď som bol na tejto sieti, neskutočne som sa bál na nej fungovať. Svoju kampaň som pozastavil, fotky som vymazal. Bál som sa, čo si ľudia budú myslieť – že mi opäť niekto napíše.
Jeden klik k šťastnému životu
Vo štvrtok podvečer som sedel na gauči a pozeral do mobilu. Bol som sám doma. Slzy mi tiekli celý deň. Uvedomil som si, že musím v sebe nájsť to odhodlanie, čo ma vždy v živote hnalo vpred.
Rozhodol som sa.
Otvoril som Google a napísal: „fitness centrum prešov“. Rozklikol som hneď prvý link, ktorý mi ponúkol vyhľadávač a mal som šťastie. Prescrolloval som všetko.
Pozrel som si video s rodinou, ktorej sa podarilo schudnúť – aj keď som mal pocit, že niečo také nie je pre mňa.
Vyskočila na mňa četová hlavička, cez ktorú som s niekým komunikoval. Dohodol som sa, že sa môžeme stretnúť hneď na druhý deň, pretože to už ďalej nezvládam.
Konzultácia zdarma
V piatok poobede som sa stretol s Radom Cabúkom na konzultácii.
Vysvetlil som mu svoju situáciu, a vytvorili sme vhodný tréningový plán. Nebolo to príliš zložité. Konzultácia prebehla ako rozhovor s kamarátom, ktorého zaujímalo každé slovo – nepovyšoval sa nado mnou.
Vyplnil som formulár, v ktorom som odpovedal na jednoduché otázky zväčša o mojom zdravotnom stave a aktivite.
V tom čase som mal problém s chrbtom, takže ma Rado uistil v tom, že to nebude robiť problém pri cvičení. Tešil som sa, pretože som spravil prvý krok.
Celý víkend som bol nesvoj. V pondelok ráno som sa prvýkrát stretol s Rasťom Gézom, ktorý ma nasledovné dva mesiace úpenlivo riadil počas cvičenia a chudnutia.
Šťastie sa obrátilo na moju stranu.
Ach jaj, ľudia a tréner v tréningovom centre
Spočiatku som sa neskutočne bál, pretože každý v centre vyzeral skvelo. Tréneri patrične vypracovaní. Klienti sa očividne poznali. Všetci sa rozprávali ako najlepší priatelia.
Mal som pocit, že na mňa budú všetci zazerať, a potajomky sa mi vysmievať za to, ako vyzerám. Ľudia takéto veci robili stále, takže som pochyboval o všetkom.
Moja myseľ bola takto nastavená – nič iné som nepoznal. Ešte väčší stres ako z cvičiacich ľudí som mal práve z Rasťa. Uvedomoval som si, že mi ide pomôcť, ale pri pomyslení na to, že ma bude vidieť v trápnych polohách a so „spučeným ksichtom“, keď sa snažím robiť cviky, ktoré on dávno vie, mi prebehol mráz po chrbte.
Videl ma bez trička, čo ma takto nevideli ľudia posledných 5 rokov. Videl moju váhu, ktorá ukazovala číslo 130! Cítil som sa neskutočne trápne. Sme relatívne v rovnakom veku, takže som začal pochybovať o tom, či sa nevrátim domov.
Zbytočná polhodina stresu
Všetky tieto obavy zo mňa opadli hneď pri vstupe do spoločnej telocvične, kde ma cvičiaci klienti s úsmevom na tvári pozdravili, a popriali mi pekný deň. Cítil som z nich veľký pokoj, podobne aj z trénerov. Nikto nebol tak arogantný, ako som si domýšľal tesne predtým.
Prvý tréning prebiehal skvelo, teda až na to, že som mal všetkého dosť už pri jednoduchej rozcvičke. Stotridsať kíl mi dalo zabrať pri každom cviku, ale so správnym vedením a radami môjho trénera som po určitom čase vedel, že to dokážem.
Nebol som na to sám. Cítil som sa akoby bola okolo mňa moja vlastná rodina, ktorá ma podporovala ďalej.
Sny sa plnili, až kým neprišla ďalšia vlna korony
V priebehu prvého mesiaca som schudol niečo cez desať kíl. Tešil som sa ako malý chlapec. Pandemická situácia ma však vyviedla z mojej novej rutiny, a to vtedy, keď sa celoštátne zatvorili všetky fitness centrá.
Bol to moment, keď som si aj opäť trochu poplakal, pretože som vedel, že som na dobrej ceste, ale bez telocvične a trénera to nedokážem. Bol som veľmi skeptický, keď sa ma Rasťo opýtal, či by som chcel pokračovať online tréningom.
Vedel som, že doma nemám všetky potrebné nástroje na cvičenie, ale aj tak som sa rozhodol pokračovať. Opäť som ostal ako obarený, keď som videl ďalšie skvelé výsledky. Schudol som ďalších 6 kíl, a to som ani nebol celý mesiac v posilňovni.
Online tréning mi otvoril oči, keďže som už celé cvičenie videl v mojej vlastnej izbe, a vedel som využiť všetko, čo som mal po ruke.
Nové základy života a odhodlanosť ísť svojou cestou
Po dvoch mesiacoch v Realfit rodine som sa rozhodol, že to skúsim sám. Cítil som sa veľmi sebavedomo, a konečne som si veril.
Prešiel jeden celý rok, a na váhe svieti číslo 84.
Pevnou vôľou, a s využitím všetkého, čo ma v Realfite naučili, som schudol viac ako 45 kíl. Dostal som od nich základy zdravého života; skvelých priateľov; prostredie, kde som vítaný.
Realfit mi nepomohol iba s mojím výzorom, ale aj s mojou psychickou stránkou, keďže teraz neriešim, čo si o mne kto povie. Takýmto komentárom sa už iba smejem. Mám „hrošiu kožu“, ktorú neprerazí žiaden nenávistný komentár, či pripomienka.
Po 23 rokoch som šťastný ako nikdy predtým. Moje zdravie (do ktorého počítam aj to mentálne) svieti na zeleno. Povedal som NIE svojmu starému ja. Zelená je moja farba!
Príchod do Realfitu bolo najlepšie rozhodnutie v živote.
Moja cesta za zdravým životom však pokračuje, pretože teraz nesedím na Ruskom kolese, ale na horskej dráhe, ktorá mi prináša všetko to, čo som doteraz nemal, a nezažil.
Užívam si život
Môžem si objednávať oblečenie zo všetkých obchodov, ktoré sa mi stále páčili, pretože majú moju veľkosť.
Z 2XL som prešiel na M, takže si viete predstaviť moju peňaženku. Okrem zmeny v šatníku sa pozerám na svet inak. Mám nové krédo - žijem tak, ako chcem ja – nie som otrok výzorov a jedla. Užívam si to.
Sebavedomie mi nikdy nechýbalo, ale v tomto prípade môžem hovoriť o takom prerode, pretože mám pocit, že ma ľudia berú trochu viac vážne ako predtým. Vždy som si povedal svoje, ale stále som mal v kútiku duše pocit, že na mňa niekto vytiahne argument s mojou váhou, čím ma zakope pod zem.
Dnes mi na tom nezáleží, pretože nad takýmito ľuďmi iba kývnem rukou (alebo aj obomi :D). Šport je mojou vášňou. Zvládam aj ťažké túry bez toho, aby som odpadával pred rebríkmi v Slovenskom raji.
Vydržím toho veľa. Chodím si zabehať preto, aby som si vyvetral hlavu, nie preto, že sa mučím cvičením. Ako som spomínal, pozerám na všetky veci inak, pretože som dokázal veľkú vec.
Došiel som do cieľa
Som vďačný Bohu a Realfitu za to, čo zo mňa za krátke obdobie vyrástlo.
Ako hovorí Rado Cabúk: „Všetko sa deje pre niečo. Sme tam, kde máme byť“.
Tak neváhaj ani Ty, pretože si sa nejakým spôsobom dostal k môjmu príbehu.
Dúfam, že ti pomôže. Som netrpezlivý človek, ktorý zvládol čakať na výsledky meniace život. To, že si tu, nebola iba hlúpa náhoda, no nie?
0 komentárov