Ako schudnúť z bokov a pásu 11 cm - Alena Montesano

 

Skriňa plná šiat do ktorých sa nevošla. To bol hlavný dôvod Aleny, aby začala cvičiť. Výsledok predčil očakávania. Schudla z bokov a pásu 11 cm a zbavila sa aj bolestí kĺbov a únavy.

Máš tiež skriňu plnú šiat do ktorých sa nevojdeš?

Ako schudnúť z bokov a pásu 11 cm čítajte v rozhovore

Radoslav Cabúk
Radoslav Cabúk

sa pýta

Alena Montesano
Alena Montesano

odpovedá

Alenka sa pred rokom rozhodla, že svoju starostlivosť o dcéru rozšíri o jednu veľkú motiváciu - lásku ku cvičeniu. Začalo sa to nevinnou pomocou dcére, ktorá chcela, ale aj nechcela cvičiť. Alenka prišla na chuť cvičeniu a zotrvala v ňom dodnes, aj keď ostatní členovia rodiny to už vzdali.

Prečo si začala cvičiť?

Táto myšlienka vznikla z popudu zlepšiť si postavu. Myslím tým všetkých v rodine. Hlavný dôvod bol ten, že dcéra má nadváhu. Chceli sme ju motivovať a priviesť k cvičeniu, čo sa nám podarilo ako tak. Začali sme cvičiť všetci traja, aby sme do toho šli ako rodina. V prvý deň keď sme tu prišli, sme stretli Radka, dohodli sme sa, naším trénerom bol Janko Kopaničák a následne začali naše prvé tréningy.

Čo ťa zaujalo na tréningoch, čím boli iné?

My sme začali s funkčnými tréningami, ktoré trvali niekoľko mesiacov a následne sme prechádzali na kombinované tréningy. Čiže cvičenie na strojoch a funkčné tréningy. Keď som už zostala na svoju záľubu sama, zvýšili sme váhy a počet opakovaní.

Čo sa Ti páčilo na tréningoch?

Páčilo sa mi to, že Janko reagoval na moje výzvy a vždy mi prispôsoboval tréningy. Keď som chcela schudnúť, Janko prispôsobil tréning mojim požiadavkám, alebo chcela som vyzerať ako tá baba na tej fotke tak mi bol tréning prispôsobený opäť mojej požiadavke. Úžasné bolo, že Janko to celé vydržal s nami, pretože dcéra chodila cvičiť veľmi nepravidelne a taktiež sme museli posúvať tréningové časy, nakoľko je veľmi náročné skĺbiť cvičenie a prácu. Taktiež sa mi páčilo, ako zvládal realizovať tie naše výstrelky

S čím si bola nespokojná čo sa týka tvojej váhy, nakoľko nebola vysoká?

Vlastne všetko to celé začalo ešte v zahraničí, kde som strávila dlhú dobu a po pôrode som sa svojpomocne zmenou stravy a domácim cvičením vrátila k svojej váhe 53 kg. Potom keď som sa vrátila na Slovensko, moja váha skákala zo 63 kg na 53 kg, potom 65 kg na 55 kg. Nemala som ustálenú váhu, bojovala som s veľkými váhovými výkyvmi. Strava bola rôzna, ale keď som sa rozpapkala, tie kilečká šli hore. Lenže nastal zlom, pretože som zmenila prácu ktorá bola sedavá. Nehýbala som sa a ten výdaj nebol už taký ako predtým. Kilá sa postupne začali znovu lepiť. Ja som sa vždy smiala, že je to po tridsiatke , ale nie je to pravda. Človek ak chce, vie si to nastaviť. Určite to nie je jednoduché, pretože inak idú dole kilá pred tridsiatkou a aj regenerácia kože je iná, a taktiež je to iné teraz.

Podarilo sa ti schudnúť z bokov a pása 11cm , musela si kvôli tomu meniť šatník?

Nie nemusela, pretože som mala cieľ, že sa chcem zmestiť do vecí, ktoré som nosila na začiatku. Vážila som nejakých 53 kg, no povedala som si „OK“ budem mať 55 kg, ale chcem mať svaly. Teraz mám 56 – 57 kg, ale oblečiem si veci ktoré som nosila keď som mala 53 kg. Tá váha je síce vyššia, napriek tomu si veci obliekam s úsmevom na tvári.

Čo bolo pre Teba počas tréningu najťažšie?

Najťažšie boli začiatky s funkčnými tréningami. Aj keď si človek povie „pohoda“, ale až taká pohoda to nebola. Niekedy mi bolo zle až na zvracanie. Prvé tréningy, mesiac, dva, som nemohla skákať ani na švihadle. Všetko to bolo o kondičke. Po pár mesiacoch, keď som už skákala na švihadle, bola som na seba pyšná, že vydržím tých 30 – 40 sekúnd. Predtým to naozaj nebolo možné, dvíhal sa mi žalúdok a nemohla som pokračovať.

Čo bolo pre Teba najťažšie pri dodržiavaní jedálnička?

U mňa osobne, pri prvej diagnostike sa konštatovalo, že strava je relatívne v poriadku a budú tam len nejaké menšie úpravy. Tým že som predtým na sebe pracovala, mala som na raňajky jogurt alebo crackers (krekry), na desiatu som stále mala ovocie a obedy na čo som mala chuť. Výrazný problém bol olovrant a večera. Mala som chuť na sacharidy. Bežne sme mali na večeru mäsko, chlebík . Je pravda, že sme mali vždy veľa zeleniny, no bol tam ten chlieb. Museli sme ho zredukovať, respektíve tie sacharidy. A s tým bojujem dodnes.

Ako by si zhodnotila svoje niekoľkomesačné cvičenie?

Ja som spokojná. Keď som začínala, počítala som s tým, že nebude to z mesiaca na mesiac. Že to budú malé krôčiky a tými krôčikmi by som sa chcela dopracovať niekam. Samozrejme, že sme nezačínali hneď s tým cieľom, ktorý mám teraz , ale ono sa to menilo. S tým ako začne človek cvičiť, hýbať sa, upravovať stravu a vidieť tie výsledky. Oblečie si nohavice ktoré nemal na sebe dva roky . Potom začne meniť aj tie ciele a chce toho čoraz viac.

Bola si prekvapená, keď si zistila, že si schudla z bokov a pása 11 cm?

V podstate áno. Mňa to potom nabudilo a motivovalo ďalej. Najväčším motivátorom bola pre mňa diagnostika, a vedela som si porovnať výsledky meraní. Povedala som si „Aha, tu mám ešte toľko tuku tak musím zabrať “ a postupne som dosahovala svoj cieľ.

Ako sa cítiš po zmene jedálnička, keď sa sacharidové olovranty a večere zmenili na bielkovinové?

To bol aj jeden z takých podnetov a budičov aby som vydržala, keďže ja som mávala také obdobia, kedy som bola veľmi unavená. Spala som každé poobedie, cítila som sa zničená, akoby som pracovala v bani. Potom ma začali bolieť kĺby. Keď to došlo až do takého štádia, že ma boleli kĺby na prstoch rúk a nemohla som ich ohnúť , tak som si povedala – „ A dosť“. Vtedy sa to zhodou okolností celé zomlelo a skončili sme v posilňovni. Hneď ako sa to celé upravilo, aj s výživovými doplnkami, prišla som na to ( nie žeby som to sledovala), že vôbec necítim únavu a nebolia ma kĺby. Tak som si povedala OK, idem ďalej . Samozrejme aj ja mám slabé dni a výkyvy, ale vie prečo robím to čo robím a chcem v tom naďalej pokračovať. Bohužiaľ som dostala alergiu na orechy a v tých dňoch, keď som ich nejedla, dostala som silnú sacharidovú abstinenciu, pri ktorej som si myslela, že rozhryziem aj stôl . Tak sme zaradili do stravy niečo iné a už nedochádza k takým výkyvom. Áno, jedálniček má svoj význam.

Čo by si na záver odporúčala ľuďom ktorí chcú cvičiť, aj napriek tomu že nemajú odvahu, toľko vedomostí o cvičení, ale ten impulz a tá myšlienka tam je?

Aby roztrhli tú niť a jednoducho sa nebáli a šli do toho. Ono je to ale boj veľmi tvrdý a veľmi dlhý. No aj malými krôčikmi sa dá dôjsť do cieľa.

Ďakujeme Alenke za príjemný rozhovor a držíme jej prsty, aby sa predstavy a sny ktoré má zhmotnili do podoby vytúženej postavy 