S Realfitom som schudla 27 kg a vyriešili sa všetky moje zdravotné problémy

Premena Heleny Hájnikovej

V priebehu roka schudla Helena Hajníková 27 kg. Jej pekný výsledok umocňujú zdravotné ťažkosti ktorým musela čeliť. Ako to zvládala a prečo, to nám povie Helenka sama v pripravenom rozhovore.

Otázky kladie Radoslav Cabúk, osobný tréner a výživový poradca. Na otázky odpovedá Helena Hajníková, zdravotná sestra.

Stručný video odkaz

Ako vznikla nadváha

Na začiatok by si sa nám mohla predstaviť. Kto si a čo robíš?

Volám sa Helena Hájniková a mám 37 rokov. Mám tri deti a pracujem ako zdravotná sestra. Pracujem na 12 hodinové smeny, takže môj voľný čas je taký všelijaký. Cvičím už rok.

Ako si prišla k svojej nadváhe? Bola si vždy štíhla a až neskôr si pribrala alebo si s tým mala stále problém?

Celkom štíhla som nebola, ale nedá sa ani povedať, že by som mala nadváhu. Po puberte som na sebe nemala tuk, ale mala som prehnane veľa svalstva na nohách.Venovala som sa športom, ktoré to podporovali. Mala som také nohy, že som nenosila šaty ani sukne. Doteraz ich nenosím.

Všetci sa mi smiali, že mám futbalové nohy. Inak s tukom som problém nemala. Po prvom pôrode som po troch dňoch mala svoju pôvodnú váhu cca 60 kg.Potom, keď dcéra mala rok, som ochorela na štítnu žľazu. Lekári to nevedeli a vyšetrovali ma 8 mesiacov.

Za 8 mesiacov sa na mňa nalepilo prvých 12 kg. Keď mi diagnostikovali problém so štítnou a nastavili mi liečbu, všetko sa dalo do poriadku. Kilogramy navyše ostali. Dala som dole 4 kg, ale zvyšok zostal. Mala som toho dosť v práci a s malým dieťaťom, takže som to neriešila.

Zdravotné obmedzenia

Viem, že si mala aj ďalšie zdravotné problémy. Povedz nám k tomu viac.

Nasledovali problémy s chrbtom. Mala som migrenózne bolesti. Okrem toho som mala bolesti v krížoch na pravej nohe, to bolo spôsobené úrazom. Platnička sa mi vysúva. Vysúva sa mi do brucha, takže sa s tým nedá nič robiť. Nedá sa to stabilizovať ani operáciou, ani naprávaním.

Po vysunutí platničky som len vláčila nohu za sebou. Bolesti to boli nenormálne. Takto som fungovala niekoľko rokov. Došlo to až do takého štádia, že som musela byť dlho PN. Musela som ležať. Potom prišlo ďalšie dieťa. Pri Jakubovi som nepribrala.

Ortopédi mi radili, aby som sa šetrila. Mala som si dávať pozor a nenamáhať sa. Stále som ležala a aj tak mi to nepomáhalo. Pritom som priberala a bola vynervovaná z toho, že som nič nemohla robiť. Bola to pre mňa taká zlatá klientka, kde ma zatvorili. Popri tom som zajedala svoje frustrácie.

Veľa ľudí tvrdí, že pri problémoch so štítnou žľazou je dosť ťažké schudnúť. Ty si schudla, ale nie vďaka tabletkám. Tie si brala aj pred tým, ale vďaka cvičeniu a strave.

edit

Čo na to spočiatku hovorila tvoja lekárka?

Endokrinologička malá čudný postoj. Je to dobrá odborníčka a veľmi milá. Tiež sama za tie roky čo ju poznám vidím, že so svojou váhou bojuje. Ona mi povedala, keď som aj schudla, že sa nemám veľmi tešiť . Moja diagnóza ma predurčuje k nadváhe a cez tú bariéru neprejdem.

Aké obmedzenia ti spôsobovala tvoja nadváha?

Už som nikam nemohla ísť. Predtým sme chodili s deťmi aj na výlety, do lesa. Ja som ich pred problémami s chrbtom dokázala aj nosiť na ramenách a kdekoľvek ich vyniesť. Ja som už ale nikde nemohla ísť, nič som nemohla robiť. Najhoršie bolo to, že som nemala rovnováhu, stabilitu.

Pri chôdzi po schodoch som musela dávať pozor, aby som nespadla. Tá váha bola taká, že ťa začína obmedzovať vo všetkom. Nemohla som ísť na výlet, lebo som nevládala. Nemohla som sa postaviť na stoličku, lebo som nemala stabilitu v nohách s tou veľkou váhou. Začínali veľké obmedzenia.

Čoho všetkého si sa musela vzdať kvôli nadváhe?

Veľa vecí. Ide to postupne. Nie je to zo dňa na deň, takže si to až tak neuvedomuješ. Nakoniec sa zastavíš a zistíš, že fakt už máš obmedzenia vo všetko. Problém bol napríklad s nakupovaním. Ja nerada nakupujem. Je oblečenie, ktoré potrebujem mať vo svojom šatníku, aby som mohla normálne existovať.

Prídu ti domov katalógy a tie menšie čísla sú v rôznych farbách za smiešne peniaze. Keď som si chcela niečo kúpiť, tak to bolo nenormálne drahé a ešte bol problém niečo nájsť. Potom som si uvedomila, že celé roky si nekupujem oblečenie, ktoré chcem, ale iba také, ktoré nájdem.


Ďalšie obmedzenie bolo na výlete. Išli sme s deťmi a rodinnými známymi na výlet. Ja som vôbec nevládala. Prišli sme na miesto a ja som bola úplne uštvaná. Nebola to žiadna dlhá túra, bolo to pár kilometrov malým kopčekom. Nebolo to ani lesom, ale poľná cesta a ja som mala dosť. Mala som unavené nohy a chrbát. Bola som celá rozbitá. Vtedy som si uvedomila, že strácam normálnu kondičku, ktorú potrebujem pre svoj život.

Problém bol aj, keď tvoje dieťa ide na odrážadle. Ja som nevládala ísť ani takým krokom, aby som to udýchala. Sú to veľmi veľké obmedzenia. Nemohla som ho niesť na rukách, keď si malý zmyslel. Ja som ho nemohla niesť, lebo som mala čo robiť, aby som niesla seba.

Aké boli tvoje pohybové obmedzenia?

Mala som silné bolesti v kolene (mala som v ňom niekoľkokrát výtok). Mám zlomený meniskus a tým, že som toľko vážila, sa to ešte zhoršilo. Chodila som obviazaná obväzmi, tejpmi, mastičkami. Rodina sa mi smiala. Mala som jednu krabicu od topánok a v nej som mala rôzne maste, tejpy, obväzy, ortézy a aj na chrbát. Stále som sa niečím natierala, lepila a nič mi nepomáhalo.

Bola som zúfala. Na ortopédii mi povedali, že mám prácu akú mám. Stalo sa mi to čo sa mi stalo. Mám diagnózu na celý život, s tým že túto väčšinou majú ľudia  80 roční. Sedela som a pozerala. Na to som dostalo radu, že v prvom rade by bolo dobré schudnúť a spevniť brucho.

Začiatok cvičenia a zdravotné obmedzenia

Ako si sa dostala k nám?

Jedného dňa som si uvedomila, že musím niečo začať so sebou robiť. Vedela som, že sama toho so sebou veľa nenarobím. Musela som nájsť pomoc. Vedela som, že nemôžem prísť len tak do fitka a zdvíhať činky. Zároveň som vedela, že mám svoje zdravotné obmedzenia, ktoré ma limitujú. Začala som pozerať na googli. Prišla som na stránku realfitu, prezrela som si ju. Povedala som, že keď to dokážu ostatní, dokážem to aj ja.

Aké boli tvoje prvé tréningy? Boli nastavené vzhľadom na tvoj zdravotný stav?

Išla som na prvý tréning s tým, že to možno ani nebudem zvládať. Nemala som žiadny konkrétny cieľ. Chcela som niečo zmeniť k lepšiemu. Dávala som si malé čiastkové ciele, akým bolo zvládnuť tréning. Moja trénerka Aďa mi nastavila cviky naozaj dobre. Vždy sa ma opýtala čo ma bolelo, či ma niečo nebolelo po tréningu alebo doma. Vždy chcela vedieť ako som sa cítila a čo ma presne bolelo.

Vedela prispôsobiť tréningu môjmu stavu. Cviky na brucho som spočiatku robila tak, že som zdvíhala nohy iba 20 cm nad zemou. Aďa mi vysvetlila, že to mi teraz stačí. Vysvetlila mi ako mám mať chrbát, aby som si neublížila. Vedela dať pozor na správne a hlavne bezpečné prevedenia. Robili sme rôzny strečing. Bolo to nastavené naozaj dobre.

Ako si zvládala téningy v rámci tvojich zdravotných obmedzení?

Bolo ťažké sa takto začať hýbať a myslela som, že mi odpadnú nohy. Ja som veľa pohybu začala robiť aj mimo fitnescentra. Po troch týždňoch som mala krízu. Musela som zosynchronizovať rodinu, prácu. Bola som viac unavená. Mala som pocit, že som stále v jednom kruhu. Zdalo sa mi, že sa to na mňa všetko sype a že to nezvládam. Aj fyzicky po troch týždňoch prišla reakcia, kedy ma silno bolelo koleno aj chrbát.

Vtedy som náhodou čítala článok o jednom maratónskom bežcovi. Pýtali sa ho, čo by poradil ľuďom, ktorí začínajú behať. On odpovedal, že je jedno či je to beh alebo iný šport. Treba sa pripraviť na to, že po troch týždňoch to býva hrozné. Vtedy je to zlomové obdobie, kedy vás bude všetko bolieť, kĺby atď, naozaj všetko.

Je potrebné to len vydržať. U niekoho to bude trvať niekoľko dní, u niekoho niekoľko týždňov, ale určite to prejde. V prípade, ak by to neprešlo, je potrebné to riešiť, ale hlavne treba vydržať. Tak som si povedala, že to vydržím. Vydržala som to a po troch týždňoch to prešlo.

cvičenie vlastným telom

Postupné vyriešenie zdravotných obmedzení cvičením

Ako si pociťovala zlepšenie? Ako sa to prejavilo?

Najprv boli bolesti len po tréningu, na tréningu to nebolelo. Napríklad hocikedy sa stalo, že po docvičení som šla na bežiaci pás. Keď som z pásu schádzala, už som krívala. V šatni pri obliekaní som si musela dávať pozor na chrbát, lebo už to bolo na hrane.

Potom sa to začalo meniť. Už som nemala bolesti po tréningu, ale bolelo ma to doma. Následne to ustupovalo a mala som malé bolesti na začiatku tréningu a potom už len keď sme to rozcvičili bolesť prešla. Nakoniec to jedného dňa už nebolelo vôbec.

Ako dlho trvalo kým prišlo zlepšenie a bolesti pri cvičení ustúpili?

Presne po 3 týždňoch bolesť ustúpila. Ešte som si to pozerala v kalendári, bolo to presne ako písal ten pán. Po troch týždňoch bolesť prestala úplne.

Mala si problémy s chrbticou, s kolenom, dvíhať sa a vôbec fungovať. Za 3 týždne si sa nezbavila svojej nadváhy a aj napriek tomu bolesti ustúpili. Tie bolesti o ktorých ti lekári tvrdili, že sa s nimi veľa spraviť nedá, zmizli. Ako si to vnímala?

Ja som hlavne videla zmenu na výdrži, na kondícii a mobilite. Pohybovo som bola stabilnejšia. Už som mohla pobehnúť aj dole schodmi. Nebála som sa už postaviť na stoličku, že ma nohy neudržia. Najlepšie to bolo vidno na bežiacom páse. Keď som prišla, nebola som schopná zabehnúť ani pol minúty. Chodila som rýchlosťou 4 km/h a bola som cela mokrá. Bola som ale veľmi dôsledná.

Trénerka mi vravela, že mám chodiť 30 minút na pás, ale ja som šla vždy dlhšie. Zároveň som chodila aj mimo tréningov. Ak som mala tréning 3 krát do týždňa, tak pomedzi to, som si šla ešte navyše na 45 minút až hodinu zabehať na bežiaci pás.

Aké ďalšie pozitíva si vnímala, vďaka cvičeniu?

Prvé, čo sa mi okrem bolestí upravilo bol spánok. Tým, že ja pracujem na smeny, mám nabúrané spanie a zároveň máme nespavosť v rodine. Po nočnej som musela fungovať. Nemohla som si dovoliť prísť domov a ľahnúť si spať. Mala som doma malé dieťa. Zároveň som potrebovala variť a upratovať. Na druhý deň ma čakala ďalšia smena a syn vyžadoval moju pozornosť.

Musela som fungovať. Následne som večer maximálne unavená išla späť. Problém bol, že som prekonala akýsi bod a späť už nedokážem. Postupne sa to nabaľovalo, až som bola na smrť unavená. K tomu sa pripojili moje problémy s chrbticou. Výsledkom boli migrény. Počas týždňa som toho veľa nenaspala. Spánkový režim sa mi postupne začal upravovať.

Keď som začala cvičiť po mesiaci, dvoch sa mi spánok úplne upravil. Mohla som si na dve hodinky pospať a zároveň to neovplyvnilo môj večerný spánok. Konečne som ráno mohla normálne vstať. Vstala som a cítila som sa oddýchnutá. Rovnováha záťaže a oddychu sa začala vyrovnávať.

Viac si cvičila, ale zároveň si bola viac oddýchnutá. To musel byť super pocit. Ako to je s kondíciou? Veľa ľudí sa obáva, že nemôže začať cvičiť lebo nemá kondíciu. Ako si zvládla ty?

Každý nejako začať musí, ak nezačne tak sa to nezlepší. Ja som začínala cvičiť vo fitku a k tomu som chodila na bežiaci pás. Začala som cvičiť koncom októbra a od decembra som už začala chodiť behať aj doma. Nedokázala som behať neviem ako rýchlo a dlho, ale robila som to na etapy.

Tri minúty som bežala najrýchlejšie ako som vládala. Potom som tri minúty šla rýchlym krokom. To som opakovala. Takto to pomaly šlo. Ak sa tomu chvíľu venuješ každý deň, nezaberie ti to viac ako 40 minút. Moja trasa bola do susednej obce, čo boli dva kilometre.

To som začala robiť každý večer a postupne som videla ako tá kondícia ide pomaly hore. Tým, že som cvičila, som už vládala viac. Postupne som dokázala behať. Behala som aj vonku, čo si myslím, že je oveľa ťažšie.

Stále máš bolesti chrbta?

V podstate už nie. Naposledy ma bolel na jar. Teraz máme november, je to už 5 mesiacov, čo ma chrbát nebolí. S tým chrbtom som pred tým mala také problémy, že v noci som sa nemohla normálne otočiť na bok. Musela som si zdvihnúť nohu, ktorá bola hore a pomaly sa pretáčať. Pociťovala som pri tom veľké bolesti.

Ráno pri schádzaní z postele, som sa musela najprv otočiť na bok. Potom som zišla na kolená vedľa postele a až vtedy som sa postavila. A teraz vstávam normálne, postavím sa a idem.

Ako je to s kolenom?

Ak si vymyslím dlhú túru a k tomu nesiem dieťa aj batoh, tak už ho cítim. Zďaleka to nie je také zlé ako pred tým. Teraz je to oveľa lepšie. V minulosti som chodila na rôzne rehabilitácie, masáže a elektroliečbu. Nemalo to taký efekt. Tieto rehabilitácie ti môžu trochu pomôcť, ak si v akútnej fáze.

cvičenie je relax

Čas na cvičenie a rodina

Veľa ľudí nerieši svoju nadváhu a zdravotné problémy cvičením, lebo tvrdí, že na to nemá čas. Potom prídu bolesti a problémy, pri ktorých by chceli začať cvičiť. No je príliš neskoro a v tej chvíli im pomôžu iba injekcie a obstreky. Rovnako mamičky veľakrát tvrdia, že po pri dieťati už nemajú čas cvičiť. Ty máš tri deti. 

Ako si stíhala skĺbiť prácu, rodinu a domácnosť s cvičením?

Asi to závisí od toho, aké sú deti staré. Môj Jakub predtým nechodil do škôlky, teraz už chodí. Dievčatá sú na druhom stupni základnej školy. Majú kopec krúžkov, takže chodia domov pomerne neskoro. Pokiaľ bol Jakub doma, bolo to ťažšie. Zároveň v práci to mám rôzne.

Niekedy mám dennú, niekedy nočnú a voľno. Je to rôzne. Nie je v tom pravidelnosť. Som zvyknutá takto fungovať už dlhé roky. U nás sa neupratuje tak ako možno u iných. V sobotu som doma a upratuje sa. Ja sa prispôsobujem rozpisu služieb. Snažím sa do toho vtesnať všetko, čo mám. Som zvyknutá. Keď mám čas postavím sa k sporáku a varím jedlo aj na tri dni.

Chcem, aby rodina mala navarené a vždy aj majú. Keď Jakub nastúpil do škôlky bolo to už jednoduchšie. Doobeda nebol nikto doma. Mohla som sa venovať sebe a domácnosti. Je jedno či to bolo po nočnej alebo v deň voľna. Nekradla som čas s rodinou. Nie je to úplne jednoduché a vždy treba niečo obetovať. Ísť cvičiť po nočnej, k tomu cestovanie, ale dá sa to.

Vedela som, že musím so sebou niečo začať robiť. Tá hodina, dve, nie sú až tak veľa. Celých 15 rokov som fungovala bez toho, aby som mala nejaký čas pre seba.

Cvičeniu si nejaký čas musela „obetovať", ale dobrou kondíciou, odstránením zdravotných problémov a kíl navyše si určite aj čas získala. Je to tak?

Áno, to je pravda. Pred tým všetko oveľa dlhšie trvalo. V minulosti som robila to, čo teraz, ale cítila som sa uštvaná a vystresovaná. Mala som pocit, že to koleso povinností ma čoskoro zožerie. Teraz to zvládam bez problémov. Neviem si ani predstaviť, že po nočnej by som šla domov a nešla by som cvičiť.

Často počúvam od mamičiek, že nechcú ísť cvičiť lebo sa chcú venovať rodine. Nechcú ich okrádať o čas. Myslíš, že tvoje cvičenie bolo a je prínosom aj pre tvoju rodinu?

Podľa mňa sú to také hlúposti, ktoré si sami vymýšľame v hlave. Myslím, že radšej byť s rodinou o dve hodiny menej a potom byť s ňou, lebo tam chceš byť. Usmievaš sa na deti, manžela, si v pohode. Určite je to lepšie, ako byť doma vkuse vynervovaný a nechováš sa k ním tak, ako by si chcel.

Pravidelne vybuchuješ od stresu , nervov a čo oni potom z teba majú. Myslím si, že je lepšie mať doma vysmiatu matku ako vynervovanú a plnú stresu. Radšej s nimi strávim o trochu menej času, ale o to kvalitnejšieho.

Veľa ľudí, ktorí k nám chcú prísť a nie sú priamo zo sídliska Sekčov alebo Šváby, majú problém s tým, že sme pre nich ďaleko. Pre zápchy a vzdialenosť tvrdia, že sa im neoplatí prísť k nám. Radšej pôjdu k iným trénerom, len preto, lebo nie sú ochotní dochádzať za nami. Ty tak isto dochádzaš a z väčšej vzdialenosti, oplatí sa ti to?

Túto vec som vôbec neriešila. Neriešila som, kde bude fitko, ani nič podobné. Moja priorita bola nájsť ľudí, ktorí mi budú vedieť pomôcť v tom stave v akom som bola.

Tým, že ja nebývam v Prešove je mi jedno kam budem dochádzať. Prídem do Prešova tak či tak. Potom už je mi jedno na, ktoré sídlisko sa musím dopraviť. Toto som vôbec neriešila. Som zvyknutá dochádzať do práce a všade inde. Samozrejme cestovanie mi zaberie veľa času, to je jasné. Vyriešila som to tým, že idem cvičiť hneď po práci, alebo pred prácou. Takže už aj tak som v Prešove a tie dve hodiny na cvičenie už nie sú problém.

Problémy s trávením a úprava stravy

Poďme sa baviť trochu viac o strave. Viem, že si v minulosti  mala problémy s trávením. To bolo pred tým ako si u nás začala cvičiť a upravila si stravu. Čo to boli za problémy?

Mala som už naozaj veľké problémy s trávením. Bolo mi už ťažko zo všetkého. Nebola som tučná z toho, že som jedla veľa. Oproti môjmu okoliu som jedla naozaj málo. Nikdy som nejedla mastné ani veľa vyprážaného. Moje deti majú pre dispozíciu k potravinovým alergiám takže ich vynechávame.

Preto u nás najmä dusíme, grilujeme alebo pečieme. No aj napriek tomu, mne už nič nerobilo dobre. Jeden čas som jedla veľa pečiva, potom som s tým prestala. Zistila som, že mi pečivo prekáža a nie je mi z neho dobre.

Ako si upravila stravu na základe našich odporúčaní?

V prvom rade som si pozrela potraviny, ktoré som mala napísané v jedálničku. Vedela som už zo svoje práce zdravotnej sestry o dôležitosti proteínov, kvôli udržaniu a budovaniu svalovej hmoty. Na to som si dávala pozor, aby som ich prijímala dostatok. Na základe odporúčaní som zaradila aj proteínový nápoj po cvičení a niekedy aj v priebehu dňa. Na proteíne mi vyhovuje to, že je sladký. Ja mám rada sladké. Vitamíny a minerály som dopĺňala aj pred tým. Vysadila som všetko múčne, ryžu, cestoviny a zemiaky. Zo sacharidov som si len občas dala trochu ovsených vločiek do jogurtu. 

bomb

Začala som sa riadiť vetou napísanou v stravovacom pláne s dvoma výkričníkmi.

 Jeme iba, keď sme hladní.

Tiež si mi povedal, že malý hlad vôbec nevadí. Prvé týždne som jedla len 2 x alebo 3 x do dňa. To pomohlo môjmu telu zbaviť sa všetkých zbytkov vecí, ktoré som mu pred tým dala. Zistila som, že naozaj nepotrebujem toľko jesť. Jeme zbytočne veľa. Máme zaužívané stereotypy, kedy majú ísť raňajky, obed, večera. Napríklad veľa ľudí, ktorých stretávam si myslia, že na to aby schudli musia jesť 5 x do dňa. Nie je to vôbec pravda.

Povedal si mi, že by bolo dobre doobeda obmedziť jedenie. No, keď nevydržím nič sa nedeje, mám si niečo dať. Prestala som teda doobeda jesť a vydržala som.

Tým, že ovocie je cukor, som všetok cukor vylúčila. Nepoužívala som ani med a prvé týždne som nejedla ani ovocie. Fungovala som na mäse, zelenine a zdravých olejoch. Zaujímavé na tom je, že už posledný rok som mala k mäsu odpor. Keď som doma varila mäso, musela som ho variť v rukaviciach. Nemohla som sa ho ani dotknúť. Bolo mi tak odporné. Na začiatku som fičala najmä na rybách, tvarohu a syroch. Mäso som nechcela ani variť. Ak bolo navarené, mala som problém ho jesť. Bolo mi to odporné, neviem prečo.

Niekoľko mesiacov stravovania, som doobeda nejedla nič. Pila som dostatok vody, rôznych čajov atď. Prvé jedlo som mala, keď som bola hladná a to bolo až niekedy na obed alebo o jednej. Potom som sa znova najedla okolo štvrtej, piatej. Zistila som, že viac jesť nepotrebujem.

Po niekoľkých mesiacoch, mi začalo chýbať ovocie. Začala som si doobeda dávať ovocie. Občas aj nejaký jogurt k tomu. Nie je to, ale pravidlo. Závisí to od toho či mám chuť na to ovocie alebo nie. Ak chuť nemám nedám si nič.

Postupne sa mi napravil vzťah k mäsu a stala som sa mäsožravec. Po pár mesiacoch prestali fungovať ryby a tvarohy. Tvaroh som nejedla už ani nepamätám. Začala som fungovať na mäse. Kúpila som pol kila karé, ktoré som upiekla so zeleninou. Myslela som, že mi to vydrží na 3 dni. Zrazu som zistila, že som ho zjedla celé. Momentálne proste musím mať mäso. Chcem mäso, musím mať mäso, hoci aké.

Nejem toľko mliečnych výrobkov ako pred tým. Teraz musím mať vajcia a mäso, k tomu zeleninu. Pridávam aj kopec zdravých tukov ako si mi vravel. Prestali sme používať rastlinné masla a namiesto toho používame obyčajné kravské maslo. Zdravé oleje sme používali aj v minulosti kvôli dcéram. Používam bodliakový, tekvicový, olivový. Stále ich mám doma, polievam s nimi zeleninu a striedam ich. Mäso robím na kokosovom oleji.

Upravilo sa ti trávenie, po tom čo si upravila svoju stravu?

S trávením sa všetko upravilo. Zmizol mi pocit, že mi je ťažko po každom jedle. Zmizol mi odpor k určitým veciam. Teraz môžem zjesť veci, ktoré by som pred tým v živote nebola jedla. Myslím si, že mi aj vadila múka, lebo bez tej múky je mi naozaj oveľa lepšie.

Problémy so sladkým

Veľa ľudí má problém s chuťou na sladké. Ako si to zvládala ty?

Ja som bola dosť na sladké. Nebolo to o tom, že som milovala sladké. Skôr som si sladkým kompenzovala rôzne neurózy, stresy. Bola som vynervovaná, tak som si dala čokoládu, aby mi bolo lepšie. Typický ženský prístup. Mám depku tak zožeriem celú zmrzlinu.

Začala som nad tým trochu rozmýšľať. Zistila som, že to nemusím robiť. Strašne mi, ale niečo dobré chýbalo. Keď som si chcela dať niečo dobré, dala som si orechy. Obyčajné vlašské orechy som si za hrsť pochrumkala. Moja psychika bola spokojná a moje telo myslím tiež.

Čo sviatky a pečenie? Nemala si s tým problém?

Čo sa týka sviatkov, pečiem veľa. Robím zákusky krémové, normálne, s čokoládou pre rodinu. Dokážem sa, ale tak ovládať, že ani neoblížem. Na Vianoce som sa veľmi tešila, že si naozaj dám. Dostala som povolenie, že si môžem dať. 

Strašne som sa na to tešila a nakoniec som zistila, že mi to už vôbec nechutí. Už som si od toho odvykla. Prišlo mi to strašne presladené až nechutné. Na to ako som sa na to tešila som zistila, že to nepotrebujem.

Klasické koláče ti už boli sladké. Znamená to, že teraz máš citlivejšie chuťové poháriky?

Áno, moje chuťové poháriky sú už citlivejšie na sladké. Teraz viac pracujem s chuťou a korením.
Predtým, keď som ešte jedla veľa sladkého som nemala rada korenené ani štipľavé veci. Nevedela som na tom nič nájsť. Teraz rada striedam korenia a rôzne chute.

Mám rada aj pikantnejšie aj výraznejšie chute. Viac pracujem s tou chuťou a kompenzuje sa tým množstvo. Ješ trochu menej, ale chutnejšie a kvalitnejšie veci. Prídeš na chuť aj takým obyčajným veciam. Už len taký kúsok syra je pre mňa delikatesa. Pred tým som zjedla pol kila syra a nič mi to nedalo.

Problémy s úpravou stravy

Sú dva problémy, keď sa prechádza na tukovú stravu. Keďže už menej prijímaš sacharidy je tam útlm a pocit hladu je spočiatku intenzívnejší. Vnímala si aj ty niečo také?

Pokles energie som veľmi nevnímala. Nebola som viac hladná ako predtým. Skôr som mala typické stavy hypoglykémie. Potíš sa, trasie sa ti celé telo, plytko sa ti dýcha. Mala som tieto stavy aj počas tréningu aj v práci. Trvalo to asi 7 týždňov a potom to zmizlo. Vedela som, že si telo musí zvyknúť, že si začne postupne brať energiu z tukových zásob. Nedodávala som si energiu, len som to vydržala, predýchala.

Tuky sa dlhšie trávia. Nemala si s tým nejaké problémy, keďže si spomínala, že si mávala tráviace ťažkosti?

Tým, že som neraňajkovala, malo telo čas na tú očistu a nebývalo mi zle. Keď som prestala jesť múčne jedlá, tráviace problémy odišli. Mávala som alergiu na vlašské orechy. Nemohla som zeler, petržlen, papriku. Toto mi robilo pálenie záhy, bolo mi z toho ťažko a vyhýbala som sa tomu. Zo začiatku mi bolo ťažšie, keď som toho viac pojedla. Telo to spracovalo a postupne som zistila, že tieto veci mi nevadia. Orechy som jedávala už častejšie. Mala som na nich chuť, jedla som ich namiesto sladkého. Vyriešila som si tieto problémy s potravinami, keď som prešla na tukovú stravu.

Nebolo ti po večeri ťažko? Pretože ženy mi často hovoria, že im je večer ťažko po večeri.

Ja normálne jem večeru. Šalát s mäskom alebo rybou si pokvapkám olejom. Aj o jedenástej večer si to dám v pohode, pretože by som nemohla v nočnej bez toho fungovať. Spravím si avokádovú pomazánku a dám si to do šalátu. Avokádo inak nejedávam. Pridávam si oleje do všetkého a používam maslo. Jedlo si pripravujem dopredu a beriem si ho aj so sebou do práce. Stravujem sa väčšinou z domu. Boli sme aj na dovolenke a nebol problém sa najesť aj tam. Vybrať si to, čo môžem.

Rodine stále varím osobitne. Hlavne rodičom a deťom. Deti chcú múčne a musím im niekedy niečo takéto navariť. A moji rodičia sú už starší. Snažím sa im navariť zdravšie, ale niekedy chcú halušky, tak musia byť halušky.

Motivácia

Dotiahla si svoju premenu do úspešného konca. Čo ťa motivovalo?

Keď som prišla pod 85 kg, bola som na seba prísna. Nebolo to pre mňa dosť. Tešila som sa na začiatku, že vôbec kilá idú dole. Ľudia ti hovoria, že vyzeráš super. Vtedy som sa ale stále cítila tučná a nebolo to pre mňa dosť. Prestala som riešiť výzor a niečo lepšie si na seba kúpiť. 

Začala som riešiť veci okolo kondičky. Chcela som viac vládať. Cvičenie bol pre mňa môj relax. Nevidela som dôvod, prečo by som mala prestať. Zlepšovať je vždy čo. Pomohlo mi to v strave a vo všetkom. Nechcela som prestať. Motivovali ma iní ľudia, ktorých som videla vo fitku, ako vládzu. Tam som sa chcela dostať, aby som vládala.

Cítim sa skvelo. Metabolický vek 51 bol na začiatku hrozný. Hrozne som sa vtedy cítila. Toto číslo čo tam je teraz, zodpovedá aj tomu ako sa teraz cítim. Je to 31 rokov. Zmenilo sa mi k oveľa lepšiemu aj percento viscerálneho tuku. Cítim sa lepšie a celkom inak funguje moje trávenie. Všetko inak funguje. S bruchom je veľa trápenia. Na bruchu treba tvrdo pracovať. Je tam najviac viscerálneho tuku. Aj ja som ho tam mala. Teraz je to oveľa oveľa lepšie, cítim tam svaly.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *